Ako sa smrek bráni proti náletu podkôrneho hmyzu, sa dozvedeli návštevníci vedeckej kaviarne vo Zvolene, ktorá sa konala v Ústave ekológie lesa SAV, v. v. i.

Hosťom bola RNDr. Jana Marešová, PhD., vedecká pracovníčka Oddelenia disturbančnej ekológie ÚEL SAV, v. v. i. Pripravila si príťažlivú  prezentáciu, v ktorej okrem priblíženia problematiky, ktorej sa venuje, nechala nahliadnuť aj do každodennej práce vedca, priniesla so sebou aj svoje pracovné zošity vedca – chemika, načrtla, čomu sa bude venovať v najbližších dňoch a tiež od budúceho roka v pozícii riešiteľky významného európskeho projektu Horizon, ďalej v akých publikáciách publikovala výsledky svojej práce, s kým spolupracuje v rámci ústavu a v zahraničí.

Vedecký výskum kolektívu Oddelenia disturbančnej ekológie, ktorého je členkou, sa zameriava na vplyv disturbancií a globálneho otepľovania na lesné ekosystémy. Zahŕňa okrem diagnostiky lesných ekosystémov a predpovedí ich stavu aj analýzy chemickej komunikácie medzi drevinami a podkôrnym hmyzom. Dr. Marešová sa venuje uvedeným analýzam. Uviedla, že lykožrút smrekový ako najvýznamnejší škodca našich lesov má vo výnimočnom prípade v priebehu roka aj tri generácie, pričom v 3. generácii sa zaznamená až 16 000 jedincov. Tento vysoký počet mnohých prítomných prekvapil. Opísala, ako drevokazný hmyz obsadzuje smreky. Lykožrút má krídla a dokáže pri lete prekonávať veľké vzdialenosti. Po nálete drevokazného hmyzu sa samec lykožrúta zavŕta do kôry stromu a začne vylučovať agregačné feromóny, ktorými priláka najprv samice a potom ďalšie samce a samice, z lyka stromu si pritom zoberie terpén – alfapinen, organickú zlúčeninu, bez ktorej by nemohol prilákať prvé samičky. Ako sa smrek dokáže brániť? Po zavŕtaní jedinca hmyzu sa prerušia živičné kanáliky a strom zavalí hmyz miazgou, tento zahynie. Aj keď tlak živice klesne, produkujú sa v lyku ďalšie jedovaté látky, terpény, ktoré sú v nižších koncentráciách pre hmyz príťažlivé, vo väčších množstvách však pôsobia opačne – odpudzujú. Upozornila, že lykožrút patrí do lesa. Pokiaľ sa nepremnoží, zabezpečuje omladenie lesa, keďže likviduje stromy v zlom zdravotnom stave. Avšak po premnožení začína napádať aj zdravé stromy. Z výskumov vyplynulo, že obranyschopnosť smreka je najvyššia vo vlhkom a chladnom počasí. To naznačuje, v akých oblastiach vysádzať smreky.

Dr. Marešová objasnila, čo sa deje, keď je sucho, aké je vzájomné pôsobenie medzi smrekom a lykožrútom. Predstavila prístroje a príslušenstvo na výskum v laboratórnych podmienkach a v teréne. So sebou priniesla držiak so SPME vláknom na analýzu prchavých látok smreka – monoterpénov. Venovala sa viacerým výsledkom zo svojich výskumov, opísala použité metódy. Hľadala pritom napr. odpoveď na otázku, ako sa menia klimatické podmienky stromov smreka na novovytvorenej porastovej stene a ako vplývajú na nálet lykožrúta, predstavila postup pri získavaní potrebných údajov na experimentálnych plochách v Očovej a Kostelci nad Černými lesy. Informovala, že témou jej aktuálnych výskumov sú aj dospelé jedince smreka rôzneho pôvodu v rozličných klimatických podmienkach. Ďalej sa venuje analýze zásobných látok (cukry, škroby) a obranných látok (terpény) v smreku a reakcii jedincov smreka na stres zo sucha a na obsah týchto látok v pletivách dospelých jedincov smreka, ktoré prežili nálet lykožrúta. Vývíja a optimalizuje metódy pre analýzu zásobných látok v pletivách dospelých jedincov smreka a snaží sa nájsť súvislosti medzi obsahom uhľovodíkov ako zásobných látok a prežitím stromov.

Prezentácia vyvolala veľký ohlas, čoho dôkazom bola bohatá diskusia, počas ktorej sa hovorilo o lapačoch ako metóde monitorovania drevokazného hmyzu, odkôrňovaní kmeňov, čím sa odkryje drevokazný hmyz a stane sa potravou pre vtáky, o výbere vhodných proveniencií smreka pre dané lokality, o prenose poznatkov z vedeckého výskumu do praxe, a o ďalších aktuálnych problémoch.

Zaujímavosťou je, že podujatie bolo tentoraz s medzinárodnou účasťou. Medzi návštevníkmi boli aj dvaja študenti doktorandského štúdia pochádzajúci z Indie a Pakistanu.

Text Ing. Katarína Sládeková

Foto Ing. Matúš Pivovar, Ing. Katarína Sládeková