10
DecZ priebehu vedeckej kaviarne na tému negatívnych dopadov sucha na dreviny
Hosťom vedeckej kaviarne, ktorá sa konala 5. 12. 2024 v Ústave ekológie lesa SAV, v. v. i., vo Zvolene, bol doc. Ing. Daniel Kurjak, PhD., ktorý pôsobí na Katedre integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Už viac ako 10 rokov sa vo svojom vedeckom výskume venuje problematike pôsobenia nepriaznivých podmienok prostredia na dreviny, najmä faktorom sucha a horúčav. Počas výskumu zhromaždil nové poznatky, podopreté veľkým počtom údajov a podporných meraní, ako mali možnosť zistiť aj návštevníci tohto podujatia.
Svoju prezentáciu rozdelil do niekoľkých častí: Aké sú zmeny prostredia? Ako zmierniť dopady? Pôsobenie sucha, Asistovaná migrácia a medzidruhové rozdiely v transporte vody, Asistovaná migrácia a listové charakteristiky počas sucha, Vysoké teploty vzduchu, Biostimulanty a najmodernejšie metódy výskumu. Aj po tohtoročnom lete s výskytom suchých období, je na mieste otázka zmiernenia negatívnych dopadov sucha na dreviny. Hosť uviedol, že je to možné dosiahnuť porastovou hygienou, prírode blízkym hospodárením, lepším porozumením fyziologickým procesom v drevinách, výberom odolných druhov a proveniencií a tiež využitím biostimulantov, napr. nanočastíc kremíka.
Najviac pozornosti vo svojom vystúpení venoval téme sucha. Uviedol, že hĺbka koreňov drevín je kľúčovým faktorom v otázke príjmu vody. Priblížil svoje zaujímavé výsledky získané na viacerých výskumných plochách, založených v SR a v zahraničí – skúmali sa pritom napr. aj zmeny vodivých pletív, listových prieduchov v podmienkach sucha a horúčav. Uviedol tiež, že stresom zo sucha vzniká v drevine extrémne vysoký tlak, preruší sa vodný stĺpec a dochádza k nepriaznivému javu, ktorý sa nazýva embólia, termín známy najmä z medicíny. Priblížil výsledky nemeckých kolegov (Schuldt et al., 2020), ktorí zadefinovali parametre tlaku, ktoré spôsobia nejaké poškodenie u jednotlivých drevín. Najlepšie v tomto hodnotení vyšli hrab a dub zimný. Tieto sú najodolnejšie z hľadiska náchylnosti na poškodenie vodivých pletív. Smrek, jedľa, smrekovec skončili na druhom mieste. S medicínou majú spoločné aj najmodernejšie metódy výskumu vo fyziológii a diagnostike poškodenia drevín, ako sú mikro CT, magnetická rezonancia a značené izotopy. Týmito metódami zakončil svoju prezentáciu a nasledovala bohatá diskusia.
Výskum pôsobenia faktorov prostredia na dreviny je komplikovaný. Návštevníci mali možnosť spoznať, že na dreviny pôsobí veľké množstvo faktorov – viac, ako je možné nadizajnovať v kontrolovaných podmienkach laboratórneho výskumu. Hosť vyslovil myšlienku, že v ekosystéme je toľko vzťahov, že každé zjednodušenie zaváňa dezinformáciou.
Prezentáciu odmenili návštevníci potleskom a zaznel aj záverom podujatia. K úspechu prispela aktuálnosť témy, návštevníci, ktorí so záujmom sledovali vystúpenie hosťa a diskutovali, ale najmä osobnosť doc. Kurjaka, ktorý vo svojej pútavej prezentácii dokázal interpretovať zložité vzťahy zrozumiteľne a pozornosť návštevníkov tak mohla zostať zachovaná až do posledného slova, resp. slajdu.
Vedeckú kaviareň s názvom Ako sucho a horúčavy pôsobia na stromy a ako nám výskum pomôže zmierniť negatívne dopady? zorganizovali pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. s podporou Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave.
Text Ing. Katarína Sládeková
Foto Ing. Margita Kuklová, PhD., Ing. Katarína Sládeková