Vo zvolenskej vedeckej kaviarni sa venovali ružiam

Vo zvolenskej vedeckej kaviarni sa venovali ružiam

Návštevníci podujatia, zorganizovaného 26. októbra 2023 pracovníkmi Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i., v priestoroch ústavu vo Zvolene, mali možnosť získať mnoho poznatkov o ružiach. K úspechu akcie prispeli aj esteticky pôsobivé fotografie najrozličnejších kultivarov ruží. Tému prezentoval Ing. Peter Hoťka, PhD. z Arboréta Mlyňany Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. Autorom veľkého počtu fotografií bol on sám, ďalšie prevzal z iných zdrojov. Dr. Hoťku predstavila Ing. Katarína Sládeková, zároveň aj očakávaný program. Dve hodiny prešli veľmi rýchlo. Boli nabité informáciami, pričom hosť dokázal udržať pozornosť zúčastnených od začiatku až do konca. Okrem teoretických poznatkov ponúkol mnohé praktické skúsenosti. Po prezentácii sa rozvinula bohatá diskusia.

Na začiatku prezentácie načrel do histórie, návštevníci sa dozvedeli, že história pestovania a hybridizácie ruží siaha do starovekého Grécka. Uviedol napr., že cca 800 rokov pred Kr. poetka Sappho nazvala ružu kráľovnou kvetov a Theofrastos v jednom svojom diele spomína záhrady s ružami a dva plnokveté hybridy, ako aj rozmnožovanie ruží semenom a odrezkami. Metódy rýchlenia ruží spomína aj Seneca (staroveký Rím). V Perzii sa ruža pravdepodobne pestovala 1200 rokov pred Kr., ďalšími krajinami sú Orient, Čína, Babylon, Asýria, Mezopotámia. Zaujala informácia, že v Egypte Kleopatra VII. počas pobytu Marca Antonia nechala posypať ružami hodovnú miestnosť, a to až do výšky kolien. V stredoveku, Karol Veľký vydal nariadenie pestovať v kláštorných a šľachtických záhradách popri liečivých aj okrasné rastliny, vrátane ľalií a ruží, tým sa vo veľkej miere zaslúžil o rozvoj pestovania ruží. Uviedol, že k historickým ružiam sa radia tie, ktoré vznikli a pestovali sa pred rokom 1867, keď sa do predaja dostal „prvý“ čajohybrid La France. V ďalšom predstavil galské ruže, damascénske ruže, biele ruže, stolístky, čínske bengálske ruže, noisetky, remontantky, čajohybridy, ako najstaršiu skupinu moderných ruží. A to menujeme len niektoré z prezentovaných skupín. V rámci skupín ukázal aj významné hybridy najrôznejších tvarov, farieb, veľkostí. Uviedol, že napr. čajohybridov bolo do roku 1940 vyšľachtených spolu až 1379 kultivarov (721 červených). Priblížil moderné záhradné ruže, ich rozdelenie na popínavé, nepopínavé, raz kvitnúce, opakovane kvitnúce a ďalšie. Na predstavenom zozname druhov, ktoré mali najväčší vplyv na tvorbu záhradných hybridov, sa ocitla aj Rosa canina – ruža šípová.

Niektorí zúčastnení možno ani netušili, že šľachtenie je veda a čiastočne umenie. Cieľom je vytváranie a zlepšovanie genetického základu rastlín tak, aby sa zvýšila ich hodnota. Uviedol, že pri šľachtení nie sú potrebné hlboké znalosti genetiky, veď toto umenie je staršie ako prvé znalosti z genetiky. On sám sa šľachteniu ruží venuje od roku 2021 na experimentálnej ploche v Arboréte Mlyňany s rozmermi cca 18 × 40 m, so 76 kultivarmi (328 koreňov), a tiež vo svojej súkromnej záhrade. Fotografie veľkého počtu semenáčikov, ktoré získal šľachtením, svedčili o tom, že táto aktivita je aj jeho veľkým hobby. Podrobne opísal samotnú techniku hybridizácie, pridal užitočné rady. Na otázku v diskusii, čo mu robí najväčšiu radosť, prezradil, že hnacím motorom je práve to očakávanie, že čo sa podarí vyšľachtiť. Začiatočníkom, ale aj tým pokročilým, dal do pozornosti internetovú stránku helpmefind.com/rose.

V diskusii odzneli otázky týkajúce sa praktických aspektov šľachtenia a pestovania ruží, spomínali sa mená známych šľachtiteľov na Slovensku a ďalšie témy.

Do kaviarne našli cestu odborníci z Botanickej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Arboréta Borová hora TU vo Zvolene, ale aj nadšenci, zaoberajúci sa pestovaním ruží. A tiež tí, ktorým sa jednoducho ruže páčia a chceli sa o nich dozvedieť viac.

Neformálnu atmosféru sa podarilo vytvoriť aj s prispením občerstvenia, ktoré pripravili organizátori s podporou Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave.

Text: Ing, Katarína Sládeková

Foto: Ing. Margita Kuklová, PhD., Ing. Katarína Sládeková