22. ročník konferencie venovanej stresovým faktorom rastlín sa konal 11. – 12. 9. 2024 vo Zvolene, na pôde Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. (ÚEL). Konferenciu zorganizovali ÚEL a Česká zemědělská univerzita v Praze (ČZU).

Na jej začiatku sa účastníkom prihovorili zástupcovia organizátorov konferencie, Ing. Margita Kuklová, CSc. z ÚEL a doc. Ing. František Hnilička, PhD. z ČZU. Pozdravný prejav predniesol námestník riaditeľa pre výskum ÚEL, Ing. Miroslav Blaženec, PhD.

Prítomní českí a slovenskí zástupcovia univerzít, ústavov akadémie vied, výskumných ústavov si so záujmom vypočuli prezentované prednášky a postery svojich kolegov, po každom vystúpení nasledovala bohatá diskusia.

Prvá prednášajúca, Mgr. Zora Snopková, PhD., oboznámila účastníkov s fenologickým monitoringom ako zdrojom informácií o variabilite klímy. Prof. Ing. Michal V. Marek, DrSc., dr. h. c., zaujal prednáškou Dve tváre oxidu uhličitého – stresor alebo stimulant. Ing. Ladislav Bláha, CSc. priblížil priebeh klimatických zmien od praveku po súčasnosť. Ponúkol veľký počet údajov i proxy údajov, a na ich základe sa pokúsil prehodnotiť súčasné chápanie príčin globálnej klimatickej zmeny, zdôraznil potrebu väčšej spolupráce klimatológov, fyzikov a geológov. RNDr. Radka Podlipná, PhD. upozornila na málo známy problém cirkulácie anthelmintik v prírode, ktoré sa v súčasnosti používajú vo veľkom množstve a kontaminujú životné prostredie. Akumulujú sa aj v rastlinách, kde sa biotransformujú. Z prednášky Ing. Lenky Langhansovej, PhD. sa účastníci konferencie dozvedeli, akému stresu sú vystavené rastliny v akvaponických kultúrach a aký to má vplyv na ich nutričnú kvalitu. Mgr. Alena Sliacka Konôpková, PhD. prezentovala svoj výskum o účinku aplikácie nanočastíc kremíka na zmiernenie vplyvu ťažkých kovov na rastliny. Mustafa Ghulam oboznámil s problematikou primingu semien, a Pratik Doshi, PhD. referoval o kombinácii netermálnej plazmy a umelej plazmy aktivovanej vo vode, účinnej proti hube Fusarium graminearum na pšenici. O ostropleve strapcovitej – Tragus racemosus v súvislosti s jej schopnosťou znášať zasolenie pôdy referovala doc. RNDr. Božena Šerá, PhD., svoje výsledky zhrnula do prednášky s názvom Ostropleva strapcovitá znáša zasolenie pôdy – prípadová štúdia Selenec. RNDr. Hubert Žarnovičan, PhD. zaujal výsledkami výskumu o vplyve stresu zo zasolenia na beztvarec krovitý – Amorpha fruticosa L. RNDr. Jana Luptáková, PhD. referovala o zmenách vo vybraných ukazovateľoch v rašeline po pridaní drevného popola. Účastníkov konferencie zaujali aj poznatky o vplyve celulózneho kalu na počiatočný vývoj semenáčikov, ktoré sprostredkoval vo svojom vystúpení Ing. Vladimír Mačejovský, PhD. Program prvého dňa doplnili 3 posterové prezentácie autorov – MSc. Marka Bajusa, Mgr. Evy Labancovej, PhD. a Bc. Martina Ševcova, venované problematike pôsobenia zasolenia na rastlinu, aktivite peroxidázy a obsahu peroxidu vodíka v kukurici a cukete po použití pesticídov, ako aj vplyvu systémového pesticídu obsahujúceho sulfoxaflór na aktivitu katalázy v kukurici (Zea mays L.). V osobitnom bloku F. Hnilička stručne predstavil časopisy vydávané Českou akadémiou vied a Ing. Milan Barna, PhD. časopis Folia Oecologica, ktorý vydáva ÚEL.

Druhý konferenčný deň pokračoval prednáškou RNDr. Zuzany Kovalíkovej, PhD., venovanej genotypovým rozdielom osmoticky aktívnych látok u čerešní. Bc. Tomáš Rýgl sa vo svojej prednáške venoval využitiu charakteristík jabloní pri výbere vhodných genotypov vo vzťahu k abiotickým stresorom. F. Hnilička oboznámil s výsledkami výskumu o vplyve vodného deficitu na fotosyntetický aparát vinnej révy. O vplyve fytohormónov na vodný deficit u paradajok referoval Mgr. Josef Janoušek. Stabilita úrod v osevnom postupe s rôznym zastúpením obilnín bola témou prednášky Ing. Norberta Britaňáka, PhD. a výsledky svojho výskumu o pozitívnom vplyve hnojenia na trávny porast v meniacich sa klimatických podmienkach uviedla Ing. Vladimíra Vargová, PhD. V poslednej prednáške, ktorá odznela, doc. Ing. Daniel Kurjak, PhD. načrtol spôsoby zmiernenia dopadov sucha na lesné porasty a s tým spojené nové výzvy.

Tohtoročný ročník konferencie o vplyve abiotických a biotických stresorov na vlastnosti rastlín sa zameral na aktuálnu problematiku environmentálnych zmien a ich vplyvu na rastliny. Prednášajúci priniesli nové poznatky z tejto oblasti. V diskusiách odzneli podnety pre ďalší výskum i využitie v praxi. V kuloároch sa nadväzovali nové spolupráce týkajúce sa výskumu, ale aj napr. rozširovania redakčných rád časopisov a mnohé ďalšie. Celkovo sa zaprezentovalo 39 účastníkov, ktorí s veľkou pozornosťou absolvovali program konferencie.

Z konferencie vznikol zborník recenzovaných vedeckých prác s názvom Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 2024. Dostupný bude v pdf formáte ako online dokument.

Text: Ing. Katarína Sládeková

Foto: Ing. Margita Kuklová, CSc.

         Ing. Ján Kukla, CSc.