Ústav ekológie lesa SAV v spolupráci s Lesníckou fakultou TUZVO organizoval v dňoch 9. -11. septembra 2019 v kongresovom centre SAV v Starej Lesnej (Vysoké Tatry) otvorenú konferenciu a zasadnutie, v rámci networkového COST projektu CLIMO (CLImate-Smart Forestry in MOuntain Regions) programu Horizont 2020. Podujatia s názvom „How can forests become climate-smart?“ sa zúčastnilo 62 vedcov z 25 európskych krajín. Konferenciu otvoril koordinátor projektu CLIMO Prof. Roberto Tognetti z Talianska. Dôležité aspekty problematiky boli predstavené v kľúčových prednáškach významných európskych vedcov, ktorí zároveň pracujú a sú aktívni vo viacerých svetových organizáciách a napomáhajú i tvorbe politík v predmetnej oblasti: Dr. Yuka Makino (FAO-Mountain Partnership), Dr. Gert-Jan Nabuurs (Wageningen University/EFI), Dr. Giacomo Grassi (JRC of the European Commission), a Prof. Paola Gatto (UNIPD). Výsledkom pracovných rokovaní a aktivít v rámci 4 pracovných skupín je metodika definujúca “Climate-Smart Forestry – CSF” a príprava monografie (v spolupráci s vydavateľstvom SPRINGER) s prehľadom výziev a medzier súvisiacich s CSF, ako aj potenciálnymi príležitosťami a praktickými aplikáciami.

Klimaticky-inteligentné lesníctvo (CSF) je vývojový koncept (prístup), ktorý má pomôcť tvorcom politík a odborníkom v oblasti riadenia lesníctva zamerať sa na také opatrenia a manažment, prostredníctvom ktorých budú lesy schopné prispôsobiť sa zmene klímy a zmierniť jej dopady, pričom naďalej budú prinášať spoločnosti aj ďalšie výhody. Keďže nové koncepcie sú často rôzne interpretované a CSF nie je výnimkou, bola v rámci akcie COST CA15226, CLIMO vyvinutá definícia CSF, ktorá uznáva tri hlavné tématické oblasti: 1) zmierňovanie, 2) prispôsobenie a 3) sociálny rozmer: 
„Klimaticky-inteligentné lesné hospodárstvo v horských oblastiach je trvalo udržateľný adaptívny lesnícky manažment a riadenie za účelom ochrany a zvyšovania potenciálu lesov v procese adaptácie na klimatickú zmenu a jej zmierňovania. Cieľom je udržanie integrity a funkcií ekosystému a zabezpečenie kontinuálnej dodávky ekosystémových tovarov a služieb z hľadiska špecifického pre horské ekosystémy, za minimalizácie vplyvu klimatických zmien na horské lesy  a aj z hľadiska prínosu pre zlepšenie kvality života v týchto regiónoch.“

Zmierňovanie prostredníctvom sekvestrácie uhlíka (C) si vyžaduje neustálu obnovu rastúcej dreviny. Uhlík sa môže ukladať v drevinách a pôde, keď je obmedzené využívanie lesov, a eventuálne sa môže uvoľňovať s pribúdajúcim vekom porastu. Avšak efektívne zásobovanie a sekvestrácia uhlíka si vyžadujú lesnícke opatrenia podporujúce adaptáciu voči disturbanciám. Na určenie spoľahlivosť akejkoľvek CSF definície, sú potrebné kritériá a ukazovatele na posúdenie klimatickej inteligentnosti lesného hospodárstva v rôznych podmienkach a v priebehu času. Kritériá a ukazovatele musia byť kvantifikovateľné, reagujúce na zásahy v oblasti riadenia a vhodné na použitie pri rôznych typoch lesov s rôznymi cieľmi hospodárenia. Aby mohol byť identifikovaný súbor kritérií a ukazovateľov, ktoré merajú inteligentnosť („smart prístup“) lesníckych postupov z hľadiska zmeny klímy (zmierňovania a/alebo prispôsobovania), musia byť v spolupráci s odborníkmi vypracované usmernenia pre CSF.

Okrem definovania CSF, sú ďalšími dôležitými cieľmi riešiteľov projektu: otestovať podmienky fungovania CSF na vybraných experimentálnych plochách v horských lesoch Európy, vytvoriť európsku smart sieť (ESFONET), vyvinúť inovatívne schémy platieb za ekosystémové služby lesa, a analyzovať požiadavky potrebné na vývoj webovej stránky, ktorá by obsahovala údaje priamo z experimentálnych lokalít. Ústav ekológie lesa SAV sa podieľa na riešení CLIMO projektu prostredníctvom PESP výskumnej skupiny pod vedením RNDr. Ľubice Ditmarovej, PhD. a SEA výskumnej skupiny pod vedením prof. Mgr. Tatiany Kluvánkovej, PhD. 

http://climo.unimol.it/