K pochopeniu zložitých interakcií medzi rastlinou a prostredím, vrátane prispôsobenia sa stresorom, prispievajú aj vedecké konferencie, ktoré sa od roku 2014 každoročne uskutočňujú striedavo v Prahe a vo Zvolene. Ich názov zostáva rovnaký, mení sa len zameranie.

7. a 8. septembra 2022 Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, v. v. i. vo Zvolene bol hostiteľom a spolu s Českou zemědělskou univerzitou v Praze aj organizátorom medzinárodnej konferencie s názvom Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 2022, kde sa 60 odborníkov venovalo vplyvu potenciálne rizikových látok nielen antropogénneho pôvodu na rastliny, čo bolo zameranie tohtoročnej konferencie. Konala sa po dvojročnej prestávke spôsobenej covidom.

Kontaminanty anorganického pôvodu (rizikové prvky) i organického pôvodu (xenobiotiká, pesticídy a ich reziduá) sa oprávnene dostávajú do popredia záujmu, keďže ovplyvňujú potravový reťazec. Významne však vplývajú aj na terestrické a najmä vodné prostredie.

Účastníci konferencie – českí a slovenskí odborníci, prezentovali vo Zvolene svoje poznatky z tejto oblasti v prednáškach face-to-face i online, prostredníctvom 12 posterových prezentácií i počas diskusií.

Konferenciu otvorila Ing. Margita Kuklová, CSc. Po jej vystúpení sa účastníkom prihovoril zástupca českého organizátora – doc. Ing. František Hnilička, PhD.

Nasledovali tri vyzvané prednášky. Ing. Branislav Schieber, PhD. sa zameral na fenológiu rastlín v meniacich sa podmienkach prostredia a priblížil výsledky svojho dlhodobého výskumu. RNDr. Ivan Mihál, CSc. a Ing. Milan Barna, PhD. poukázali na vplyv imisií fluórového typu ako významného stresora pre ektomykoríznu mykobiotu v oblasti Žiaru nad Hronom. Ing. Peter Ferus, PhD. sa venoval stresovým situáciám spojeným s rastlinnými inváziami a implikáciám pre nature-friendly reguláciu burinovej vegetácie.

Novými poznatkami o vplyve zasolenia na vybrané fyziologické parametre listovej zeleniny zaujal doc. Ing. František Hnilička, PhD., zaujímavé boli aj informácie o vplyve fytotoxicity biocharu zo spálenej zomletej kávy na klíčenie semien, ktoré predniesla Ing. Barbora Tunglová. Ing. Veronika Šamajová informovala o zmenách v zložení terpénov smreka po pôsobení akútneho stresu zo slnečného žiarenia. Formu videozáznamu cez online pripojenie si zvolil Ing. Jiří Krucký, aby priblížil priebeh a výsledky skúmania vplyvu sucha na vybrané fyziologické parametre genotypov pšenice Triticum aestivum L.

Program druhého dňa začal online prednáškou doc. RNDr. Marie Kummerovej, CSc., priblížila problematiku kontaminácie prostredia organickými polutantmi. Online sa do programu konferencie zapojila aj prof. Ing. Daniela Pavlíková, CSc. s príspevkom o vplyve kontaminácie prostredia arzénom na metabolizmus rastlín. Stanovenie obsahu niklu v asimilačných orgánoch javora mliečneho Acer platanoides L. a javorovca jaseňolistého Negundo aceroides Moench v mestskom prostredí juhozápadného Slovenska prinieslo výsledky, ktoré svedčia o rastúcej záťaži v parkoch, referovala o tom Mgr. Ivica Pivková, PhD. MPhil Ammara Nawaz vo svojom vystúpení prezentovala poznatky o toxickom účinku kadmia na rast riasy Scenedesmus quadricauda a Mgr. Pavlína Eliška Liščáková referovala o fytotoxických účinkoch kadmia na mätonoh trváci Lolium perenne L. Obsahom prednášky Danice Krupovej, PhD. a RNDr. Slávky Tóthovej, PhD. boli málo známe informácie o obsahoch ortuti v asimilačných orgánoch drevín na Slovensku.

Záverom zazneli dve prednášky o vplyve paracentamolu, predniesli ich Ing. Tomáš Turnovec – Vplyv paracetamolu na rýchlosť výmeny plynov šalátu záhradného a doc. Ing. František Hnilička, PhD. – Vplyv paracetamolu na primárny metabolizmus juvenilných rastlín kukurice.

Konferencia bola aj príležitosťou odmeniť najlepšie vedecké práce mladých vedeckých pracovníkov v rámci 8. ročníka súťaže Mladí vedci 2020. Súťaž vyhlasuje každý rok Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave. V sekcii lesnícke vedy 2. miesto získala Ing. Lenka Sarvašová, PhD. a osobne si prevzala diplom a ocenenie za prácu publikovanú v časopise Forests, 11 (3), 2020: 288; doi: 10.3390/f11030288, IF 2020: 2.221. 1. miesto získala RNDr. Terézia Beck, PhD. za prácu publikovanú v časopise Mycosphere, 11 (1): 225 – 238; doi: 10.5943/mycosphere/11/1/3, IF 2020: 2.092. Momentálne je odcestovaná v zahraničí, ocenenie a diplom si prevezme pri inej príležitosti.

Konferencia sa bude organizovať aj v budúcom roku, v Prahe, ako v závere informoval doc. Ing. František Hnilička, PhD. Rád prijme už teraz návrhy ohľadom jej zamerania, pričom orientácia na aktuálne témy môže prispieť k rozšíreniu doterajších poznatkov o vplyve abiotických a biotických stresorov na rastliny a pre využitie v praxi. Aplikačná prax je nedostatočná, čo konštatovali aj niektorí rečníci. Zaznel názor, že práve kontaminanty organického pôvodu by si zaslúžili ešte väčšiu pozornosť.

Z konferencie vznikol zborník recenzovaných vedeckých prác s názvom Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin 2022. Dostupný bude v pdf formáte ako online e-dokument.

Text a foto Katarína Sládeková, Ústav ekológie lesa, v. v. i.