Vo vedeckej kaviarni v Ústave ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, v. v. i. vo Zvolene 4. 12. 2025 odznela prednáška o jednom z najcitlivejších a zároveň najdôležitejších ekosystémov pre reguláciu klímy – rašeliniskách. Tému predstavil Ing. Martin Kubov, PhD. z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý sa venuje výskumu týchto unikátnych mokradí v Tatranskom národnom parku (TANAP-e).

Rašeliniská sú často vnímané ako temné a nehostinné miesta, no v skutočnosti ide o mimoriadne cenné a funkčne významné ekosystémy,“ uviedol M. Kubov na začiatku svojej prezentácie. Následne vysvetlil základné rozdiely medzi mokraďami a rašeliniskami a zdôraznil, že rašeliniská sú špecifické tým, že v nich primárna produkcia dlhodobo prevyšuje rozklad organickej hmoty. V podmienkach trvalého zamokrenia a anaeróbneho prostredia tak dochádza k akumulácii uhlíka vo forme rašeliny. Rašeliniská majú v uhlíkovom cykle inú funkciu než lesy, kým v lesoch je príjem a výdaj uhlíka približne vyrovnaný, rašeliniská uhlík dlhodobo ukladajú a fungujú ako významné zásobárne uhlíka. Ako poukázal, väčšina lesných pôd je zdrojom oxidu uhličitého (CO₂) a miestom oxidácie metánu (CH₄), skleníkového plynu s výrazne vyšším otepľovacím potenciálom než CO₂. V rašeliniskách však prebiehajú odlišné procesy. V spodných, anaeróbnych vrstvách rašeliny sa CH₄ tvorí činnosťou metanogénnych archeí, zatiaľ čo v horných, aeróbnejších vrstvách je následne oxidovaný metanotrofnými baktériami. „Zdravé rašelinisko síce produkuje CH₄, no zároveň dlhodobo viaže veľké množstvo CO₂ do rašeliny, takže v dlhodobom horizonte má priaznivý vplyv na klímu,“ zdôraznil Kubov.

Záverečná časť prezentácie sa zamerala na aktuálny výskum realizovaný na území TANAP-u, ktorý nadväzuje na snahy o obnovu narušených rašeliniskových ekosystémov. „Cieľom obnovy je zvýšiť schopnosť krajiny zadržiavať vodu a zároveň obnoviť podmienky podporujúce prirodzenú biodiverzitu,“ informoval M. Kubov. V rámci týchto opatrení bola na vybranej lokalite realizovaná aj čiastočná redukcia stromovej zložky s cieľom obnoviť prirodzený vodný režim rašeliniska. Následne bola vybudovaná komplexná výskumná infraštruktúra umožňujúca detailné sledovanie uhlíkových a vodných tokov. Jej súčasťou je eddy-kovariančná veža určená na kontinuálne meranie výmeny oxidu uhličitého medzi ekosystémom a atmosférou, ako aj sieť monitorovacích bodov pre manuálne merania emisií skleníkových plynov z pôdy pomocou komorovej metódy (CO₂, CH₄ a H₂O). Dynamika stromovej zložky je monitorovaná prostredníctvom senzorov sap flow a dendrometrov, ktoré umožňujú sledovať prírastky drevín v reálnom čase. Výskumný dizajn je doplnený o experimentálne skleníky simulujúce zvýšenie teploty o 1 – 3 °C, ktoré umožňujú hodnotiť potenciálne dopady klimatickej zmeny na funkciu rašeliniskového ekosystému. Paralelne sú realizované odbery vzoriek rašeliny určené na analýzu environmentálnej DNA (eDNA), zamerané na stanovenie početnosti metanogénnych a metanotrofných mikroorganizmov a ich vzťahu k produkcii a spotrebe metánu. Priebežné výsledky naznačujú, že obnova hydrologických pomerov má zásadný vplyv na schopnosť rašelinísk viazať uhlík a zmierňovať dôsledky klimatickej zmeny.

V závere prednášky M. Kubov poďakoval vedúcemu výskumného tímu, doc. Fleischerovi, ktorý bol aj medzi prítomnými, a zdôraznil význam dlhodobého monitoringu pre pochopenie fungovania týchto jedinečných ekosystémov.

Po prezentácii pokračoval program podnetnou diskusiou. K. Sládeková – jedna z organizátorov podujatia z Ústavu ekológie lesa SAV poďakovala rečníkovi aj všetkým zúčastneným a pozvala na ďalšie vedecké kaviarne pripravované v roku 2026. Podujatie podporila Spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave.

Text Ing. Martin Kubov, PhD., Ing. Katarína Sládeková

Foto Ing. Margita Kuklová, PhD.