Úvodom Ing. Katarína Sládeková (ÚEL SAV, v. v. i.) privítala účastníkov vedeckej kaviarne, a osobitne jej hosťa, Mgr. Branislava Schiebera, PhD. Stručne oboznámila s programom podujatia.

Nasledovala prezentácia s názvom Ako vplývajú faktory vonkajšieho prostredia na životné prejavy rastlín v ročných obdobiach? , ktorú si pripravil a predniesol B. Schieber, vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. Vo svojej vedeckej práci sa venuje fenológii.

Poznamenal, že keď sa ho ľudia pýtajú, čo robí, častokrát neporozumejú, keď odpovie, že sa zaoberá fenológiou. Uviedol, že fenológia ako vedecká disciplína existuje už od polovice 19. storočia a študuje časový priebeh periodicky sa opakujúcich javov rastlín alebo živočíchov a ich väzieb na striedanie poveternostných a pôdnych podmienok v priebehu roka. Jeho doménou je rastlinná fenológia. V prezentácii sa venoval vysvetleniu pojmu fenologické fázy, okolo nich sa to vo fenológii točí. Fenologická fáza alebo fenofáza je dobre pozorovateľný, periodicky sa opakujúci životný prejav rastlín a živočíchov, ktorý súvisí so striedaním období. Či už je to napr. u rastlín nástup kvitnutia, pučanie, alebo u živočíchov prílet vtáctva zo zimovísk v teplých krajoch, začiatok hniezdenia.

Fenofázy sú predmetom monitorovania v rámci medzinárodnej siete IPG (International Phenological Gardens – Medzinárodné fenologické záhrady) a ďalších sietí, ktoré hosť návštevníkom podrobne priblížil. Napr. medzinárodný projekt s názvom Globe Program je určený pre žiakov a študentov základných a stredných škôl a zameriava sa na meteorológiu, hydrológiu, pedológiu, vegetačný kryt a aj fenológiu. Študenti prostredníctvom projektu získavajú znalosti z uvedených vedných oblastí, vypĺňajú príslušné formuláre a vytvárajú databázy. Na Slovensku metodika fenologických pozorovaní vychádza z metodiky Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý zastrešuje celoslovenský monitoring. Pozorovania vykonávajú odborníci i dobrovoľní spolupracovníci s adekvátnym vzdelanostným zázemím. Údaje z pozorovaní sú užitočné v lesníctve na stanovenie vhodnejších oblastí pre pestovanie určitých druhov drevín, i pre poľnohospodárov, ale aj pre alergikov, tiež včelárov – vo fenologickom kalendári pre včelárov si títo nájdu termíny začiatku kvitnutia vybraných včelársky zaujímavých rastlín.

Pokiaľ ide o faktory pôsobiace na fenologické prejavy rastlín, hosť informoval, že z vonkajších faktorov sú to najmä teplota, vlhkosť, fotoperióda, intenzita žiarenia, štruktúra spoločenstva, a z vnútorných sú to biologické (genetické) faktory, teda tie, ktoré jednotlivé druhy rastlín a živočíchov získali počas evolúcie a ktoré sa pod vplyvom adaptačných mechanizmov prispôsobujú zmenám. Zhrnul počty kvitnutí u niektorých drevín: niektoré dreviny kvitnú každý rok – breza, buk, jarabina, ovocné dreviny, niektoré raz za 3 – 4 roky – borovica, smrek, jedľa, iné raz za 5 – 6 rokov – dub, ďalšie raz za 6 – 8 rokov – buk. V silne znečistenom prostredí stromy nekvitnú aj viac ako 10 rokov.

V ďalšom sa venoval zmenám podmienkam prostredia. Zmeny podmienok prostredia, ktoré sa stále dejú, sú spôsobené, odhliadnuc od klimatickej zmeny, jednak prirodzenými vplyvmi – najmä intenzitou slnečného žiarenia, ale patria sem aj také faktory, ako zmeny orbitálnych parametrov planéty Zeme, rozloženie kontinentov a oceánov, zmeny oceánskeho prúdenia, a jednak antropickými vplyvmi – činnosťou človeka, ktorá je spojená aj so zosilnením známeho skleníkového efektu,  uviedol vo svojej prezentácii. V ďalšom poukázal na nárast priemerných teplôt na Slovensku súvisiaci s prebiehajúcou klimatickou zmenou, keď v poslednom období sa napr. v blízkom Sliači zaznamenala priemerná denná teplota vyše 9 stupňov Celzia, čo bola v minulosti teplota charakteristická pre Nitru. A Hurbanovo atakuje hodnotu 12,5 stupňov Celzia, čo sa už približuje chladnejším oblastiam v subtrópoch.

Uviedol aj niektoré informácie zo svojho fenologického výskumu v Kremnických vrchoch, keď sa skúmalo 9 rastlinných taxónov drevín i bylín, reprezentujúcich jednotlivé fenologické skupiny z hľadiska obdobia kvitnutia, a to počnúc skorou jarou po neskoré leto. Ukázalo sa, že časové trendy v nástupe všeobecného kvitnutia za 26 rokov potvrdili posun k skorším dátumom. Svedčí to o predlžovaní vegetačného obdobia rastlín. Hovorilo sa aj o fenológii buka, B. Schieber informoval, že trendy sú stále rovnaké, vegetačné obdobie tejto dreviny sa predlžuje a blíži sa k 180 dňom. Hosť prezradil, že predmetom jeho vedeckého skúmania je aj vplyv teplých zím na vegetáciu, je však potrebné ešte pridať roky skúmania, aby sa potvrdil ukazujúci sa trend. V prezentácii načrel aj do agrofenológie a položil si pritom otázku, či budeme mať na Slovensku subtrópy, podmienky vhodné na pestovanie subtropického ovocia. Jeho odpoveď bola, že je to možné, že budeme pestovať subtropické ovocie. Úspešní pestovatelia existujú už dnes, on sám je jedným z nich.

Na záver hosť pripravil malé prekvapenie . Ponúkol prítomným plody hurmikaki, ktoré dopestoval vo svojej záhradke v obci Žibritov. Upozornil, že ešte nie sú úplne zrelé a na konzumáciu budú vhodné až po nejakom čase, približne o týždeň. Pochválil sa – síce len prostredníctvom fotografie, že sa mu podarilo vypestovať aj veľkoplodé kiwi, pritom jeho záhradka je situovaná v nadmorskej výške 500 m m n. m.

Prezentácia zaujala, po jej skončení smerovali na hosťa početné otázky napr. o letnom žltnutí listov.  Hosť informoval, že je to fenofáza sledovaná už aj v rámci pozorovaní. Návštevník vedeckej kaviarne opísal svoje pozorovania s nástupom druhého kvitnutia bazového kra, ďalší pridal informácie o spôsobe zavlažovania porastov borovice v Izraeli. Počas diskusie zaznela aj dôležitá informácia o dostupnosti aktuálnych informácií z fenologických pozorovaní. Je možné ich získať v mesačne aktualizovanom Bulletine Meteorológia a klimatológia, v časti s názvom Fenológia. Obsahuje stav a vývoj poľnohospodárskych kultúr, stav a vývin ovocných drevín a prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov. Vydáva ho SHMÚ a je voľne dostupný na internetovej stránke SHMÚ.

V debatách sa v skupinkách pokračovalo aj po oficiálnom ukončení podujatia, keď K. Sládeková poďakovala hosťovi za účinkovanie v kaviarni a návštevníkom za pozornosť. Zároveň pozvala na ďalšiu vedeckú kaviareň, ktorá sa uskutoční 5. decembra a zameria sa na pôsobenie sucha a horúčav na dreviny.

Toto všetko zaznelo počas vedeckej kaviarne, konanej 7. novembra 2024 v Ústave ekológie lesa SAV, v. v. i. vo Zvolene, ale ešte oveľa viac, napr. hosť poskytol zaujímavé údaje o zrážkach, ako faktore ovplyvňujúcom fenofázy rastlín a i. Všetko sa však nedalo vtesnať do tohto rozsahom limitovaného príspevku.

Podujatie zorganizovali pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. s podporou Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave. Podujatie je aj príspevkom ústavu k Týždňu vedy a techniky 2024.

Text Ing. Katarína Sládeková

Foto Ing. Margita Kuklová, CSc. a Ing. Katarína Sládeková