Institute of Forest Ecology

@article{Luptáková2018,
title = {Ektomykorízne makromycéty v monokultúrnych smrečinách rôzneho veku na bývalej poľnohospodárskej pôde – zhodnotenie za rok 2016},
author = {Eva Luptáková and Ivan Mihál},
url = {http://www.vulhm.cz//sites/File/ZLV/fulltext/534.pdf},
year = {2018},
date = {2018-09-12},
journal = {Zprávy lesnického výzkumu},
volume = {63},
number = {3},
pages = {195-205},
abstract = {The relationship between the dynamics of species richness and the abundance of ectomycorrhizal macromycetes (ECM) in relation to the different age of spruce monocultures planted on former agricultural soils is presented. Altogether, 37 species were found, at least in the 21-year-old stands (19 species) and the most in the 51-year-old stands (25). The most abundant species were Hygrophorus pustulatus (340 sporocarps), Russula aeruginea (261), Clitopilus prunulus (186), Paxillus involutus (155), Ramaria eumorpha (145), Laccaria bicolor (111). The interdependence between species richness and abundance was found in different aged stands. The greatest variability of values for species richness was found in the 31-year-old stand (32.77%) and the smallest value in the 51-year-old stand (4.33%). The highest variability in abundance values was found in the 21-year-old stand (100.11%) and the lowest in the 31-year-old stand (50.16%). The dependence of species richness and abundance on the age of the stands was significant only when comparing the abundance of the sporocarps in the 31 year-old stand with the 51-year-old stand, which means that the species richness and abundance of the ECM macromycetes sporocarps grow with the age of the stands.},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {article}
}

@article{Luptáková2018b,
title = {Structure of fungal communities (Ascomycota, Basidiomycota) in Western Carpathian submontane forest stands under different managements},
author = {Eva Luptáková and Michal Parák and Ivan Mihál},
url = {http://www.mycosphere.org/pdf/MYCOSPHERE_9_6_1.pdf},
year = {2018},
date = {2018-06-12},
journal = {Mycosphere},
volume = {9},
number = {6},
pages = {1053-1072},
abstract = {In our paper, we present a mycocoenological study of two, differently managed beech forest stands (a 28 year-old pole-sapling stand – plot H and a control 115 year old mature stand – plot K) in temperate forests of The Western Carpathians. Out of 117 identified species of macromycetes, 87 species were found at plot H and 72 species at plot K. Altogether, 63% of fruiting bodies abundance was recorded at plot H and 37% was recorded at plot K. Together, 41 species (35.04%) had a common occurrence at both plots. We found 55 wood-inhabiting species, of which the most abundant production of fruiting bodies were by species Panellus stipticus (797 fruiting bodies), Hypoxylon fragiforme (480), Lycoperdon pyriforme (408); 32 ectomycorrhizal species, with the largest production of fruiting bodies by Craterellus cornucopioides (94 fruiting bodies), Russula foetens (36), Lactarius piperatus (24); and 27 species of terrestrial saprotrophs, out of which the most fruiting bodies were produced by species Mycena alcalina agg. (52 fruiting bodies), Mycena inclinata (50), Psathyrella laevissima (38). At plot K, the values of overall biomass production of fruiting bodies, as well as biomass of fruiting bodies of ectomycorrhizal species, were higher compared to plot H.},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {article}
}

@article{Mihál2017b,
title = {Lignicolous macromycetes in spruce monocultures at Vrch Dobroč locality (Central Slovakia)},
author = {Ivan Mihál and Eva Luptáková},
year = {2017},
date = {2017-06-13},
journal = {Catathelasma},
number = {18},
pages = {5-17},
abstract = {The first part of our mycological research at the Vrch Dobroč locality (Veporské vrchy Mts.) was accomplished in 1989–2003. Six permanent plots were established in Norway spruce monocultures planted on former non-forest land and mycocoenological features, such as species diversity, abundance, distribution of sporocarps, dominance and succession of species and biomass production of epigeic sporocarps were observed. Sixty species of lignicolous macromycetes were identified, eight of them parasitic (Armillaria ostoyae, Fomitopsis pinicola, Heterobasidion annosum, Neonectria fuckeliana, Schizophyllum commune, Stereum sanguinolentum, Trichaptum abietinum and Verticillium sp.) and 52 saprotrophic. Species richness on the permanent plots was more or less similar (number of species varied from 21 to 29). Lignicolous macromycetes occurred most frequently in the oldest stands where dead wood was available. The permanent plots were dominated by Calocera viscosa, Dacrymyces stillatus and Hypholoma fasciculare. Presence of rotting spruce trees in the first 14 years of growth stands was negligible, while in the 23 years old stands was accounted for 28%. Sporocarps of important pathogens Armillaria ostoyae and Heterobasidion annosum were firstly noticed in the 33 years old spruce stands. The highest values of sporocarp production were found in the oldest, 40 years old stands (133.49 and 57.19 kg.ha-1), the lowest in the youngest, 16 to 22 years old plantations (13.01 and 31.6 kg.ha-1).},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {article}
}

@article{Mihál2016,
title = {Monitoring mykoflóry smrekových monokultúr na bývalých nelesných pôdach a perspektívy ďalšieho výskumu},
author = {I. Mihál and E. Luptáková},
url = {http://147.213.211.222/sites/default/files/2016_2_108_117_Mihal_Luptakova.pdf},
year = {2016},
date = {2016-01-01},
journal = {Životné prostredie},
volume = {50},
number = {2},
pages = {108-117},
abstract = {The mycological research was carried out from 1989 to 2003 in spruce monocultures planted on former non-forest land depending on the age of the investigated spruce stands. Monitoring of the macromycetes species diversity, abundance and distribution of fruitbodies, dominance, succession and ecotrophical classification of species, fruitbodies biomass production and selected phytopathological factors has been conducted. The results show that mycocoenoses of spruce monocultures can be characterized as predominantly saprotrophic with significant representation of ectomycorrhizal
symbionts in the youngest stands and by low representation of lignicolous parasites. In the nearest future further monitoring of mycoflora of spruce monocultures on former non-forest land is planned.},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {article}
}

@inproceedings{Mihál2016b,
title = {Drevokazné makromycéty v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach lokality Vrch Dobroč v minulosti – 1. etapa výskumu},
author = {I. Mihál and E. Ľuptáková},
editor = {M. Hlaváč and Z. Vidholcová},
year = {2016},
date = {2016-01-01},
booktitle = {Ochrana drevín a dreva 2016},
pages = {41-48},
publisher = {TU Zvolen},
abstract = {Total 60 wood-destroying macromycetes species has been
determined in the spruce monocultures growing on former non-forest
lands. Total 8 lignoparasitic species (Armillaria ostoyae, Fomitopsis
pinicola, Heterobasidion annosum, Neonectria fuckeliana,
Schizophyllum commune, Stereum sanguinolentum, Trichaptum
abietinum and Verticillium sp.) and other 52 lignicolous saprotrophic
species were identified. From 21 to 29 species of wood-destroying
fungi occurred on six research plots. The highest values of frequency
of wood-destroying fungi were obtained in the oldest age stands,
where there is sufficient of wood substrate and various kinds of wooddestroying
fungi there occurred regularly. On the contrary, in the age
of the youngest stands where the wood substrate not present in
sufficient quantities, the wood-destroying species do not occur often.
Among the most dominant fungi we can be included Calocera viscosa,
Dacrymyces stillatus and Hypholoma fasciculare. The rot of spruce in
the first 14 years of the crop development was almost negligible, while
in the 23 year old stands amounted rot to 28 %. The most dangerous
agents of rot Armillaria ostoyae and Heterobasidion annosum started
its fructification for the first time in 33 years spruce stands.},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {inproceedings}
}

@article{Mihál2016b,
title = {História a perspektívy mykologického výskumu na lokalite Vrch Dobroč},
author = {I. Mihál and J. Gáper and E. Ľuptáková},
year = {2016},
date = {2016-01-01},
journal = {Sprav. Slov. Mykol. Spol.},
volume = {44},
pages = {7-16},
abstract = {Viacerí, najmä starší členovia dnešnej Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV si ešte spomenú na rok 1989, kedy sa členovia vtedajšej pracovnej skupiny Základnej organizácie č. 10 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave (od roku 1993 Spolok slovenských mykológov, resp. Spoločnosť slovenských mykológov) rozhodli založiť sériu mykologických trvalých výskumných plôch (TVP) v smrekových monokultúrach, rastúcich na bývalej nelesnej pôde na lokalite Vrch Dobroč.
Idea dlhodobého monitoringu dynamiky mykocenóz v rôznovekých porastoch pochádza od RNDr. Pavla Lizoňa, PhD., vtedajšieho pracovníka Slovenského národného múzea v Bratislave, dnes pracovníka Botanického ústavu SAV v Bratislave. Pre praktickú realizáciu tejto myšlienky Prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc., profesor vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej (dnes Technickej univerzity vo Zvolene), navrhol lokalitu Vrch Dobroč. Spolu s ďalšími poprednými slovenskými mykológmi, Prof. RNDr. Dušanom Mlynarčíkom, DrSc., MUDr. Miloslavom Procházkom, Ing. Vincentom Kabátom, Ing. Pavlom Škublom, CSc., Ľudovítom Varjú, Prof. RNDr. Jánom Gáperom, CSc., na jar v r. 1989 priamo v smrekových porastoch lokality Vrch Dobroč založili štyri TVP o výmere 1250 m2 v porastoch rôzneho veku (TVP A a TVP B v 24-ročných porastoch, TVP C v 7-ročnom poraste a TVP D v 2-ročnej sadenicovej kultúre smreka). Od r. 1989 uvedení mykológovia a niektorí ďalší pracovníci na týchto plochách uskutočnili viacero mykologických exkurzií.
Mykofloristický a mykocenologický výskum na mykologických TVP na lokalite Vrch Dobroč bol hlavným cieľom aj kandidátskej dizertačnej práce RNDr. Ivana Mihála, CSc., ktorý na problematike sukcesie a produkcie makromycétov na lokalite Vrch Dobroč intenzívne pracoval v rokoch 1992 až 1994. V ďalších rokoch (1996 až 1999 a v rokoch 2001 a 2003) tento autor na TVP uskutočňoval mykologický výskum spravidla len počas jesenných mesiacov (Mihál 1995, 2002, 2005). Mykologická problematika na lokalite Vrch Dobroč bola predmetom skúmania aj iných autorov, napr. doktorandov z TU Zvolen (Kunca 1997, Kocúrová 1996, 1997, Molnárová 2000 – pozri Gáper, Molnárová 2000 a Šurjanská 2000 – pozri Gáper, Šurjanská 2000).
Treba však zdôrazniť, že počas zimy 1993/1994 porasty na lokalite Vrch Dobroč zasiahla silná snehová a vetrová víchrica, čo malo za následok rozsiahlu kalamitu, ktorá postihla aj mykologické TVP (čiastočný rozvrat porastu na TVP A a úplné zničenie porastu na TVP B). Ako náhrada za TVP A a B boli vo vekovo rovnakých porastoch v októbri 1994 vybrané TVP E a TVP F. V ďalších rokoch pokračoval na celej lokalite postupný rozvrat porastov, čo viedlo k sanačným opatreniam lesníckej praxe a po roku 2007 boli zlikvidované porasty aj na TVP C, E a F.
Od roku 1989 do roku 2006 je z lokality VDO Vrch Dobroč (priamo z mykologických TVP ako aj mimo výmery TVP) doposiaľ známych 222 druhov makromycétov, ktoré prináležia do 104 rodov. Početnosť determinovaných druhov makromycétov na jednotlivých TVP počas nášho výskumu (od roku 1989 do roku 2003), bola viac-menej rovnaká. Vo veľkej väčšine išlo o bežné a typické druhy pre smrekové porasty. Medzi vzácnejšie nálezy z porastov VDO Vrch Dobroč môžeme zaradiť druhy Anthracobia macrocystis (Cooke) Boud. [podľa Škublu (Škubla 2003) ôsma lokalita na Slovensku], Entoloma lucidum (P. D. Orton) M. M. Moser [podľa Kuncu (Kunca 1996) prvá lokalita na Slovensku], Omphalina scyphiformis (Fr.) Quél. [podľa Škublu (Škubla 2003) druhá lokalita na Slovensku], Stropharia albonitens (Fr.) Quél. [podľa Škublu (Škubla 2003) štvrtá lokalita na Slovensku]. Celkové percentuálne zastúpenie parazitických a saprotrofných lignikolných druhov makromycétov (32,7%), saprotrofných humikolných, karbonikolných a koprofilných druhov (39,2%) a ektomykoríznych - symbiotických druhov makromycétov (28,1%) napovedá, že z ekofyziologického hľadiska môžeme mykocenózu smrekových monokultúr v porastoch TVP charakterizovať ako prevažne saprotrofnú s významným zastúpením ektomykoríznych symbiontov a nízkym zastúpením lignikolných parazitov.
Okrem druhovej diverzity bola na mykologických TVP zaznamenávaná aj abundancia plodníc, t.j. početnosť vytvorených epigeických plodníc determinovaných druhov makromycétov na každej TVP. Zo získaných hodnôt abundancie bola následne vypočítaná produkcia biomasy plodníc makromycétov (pomocou hmotnosti priemernej plodnice daného druhu huby). U každého determinovaného druhu bola zaznamenávaná aj distribúcia plodníc, t.j. početnosť miest nálezu plodníc druhu na TVP. Počas výskumu hodnoty abundancie a distribúcie plodníc kolísali tak na jednotlivých TVP ako aj počas jednotlivých rokov hodnotenia, čo môžeme pripísať celkovým klimaticko-ekologickým podmienkam počas jednotlivých rokov (mykologicky chudobné roky 1993, 1997, resp. klimaticky vhodné, mykologicky bohaté roky 1996, 1998, 2001), ako aj pôdnym a humifikačným procesom a klimaticko-ekologickým pomerom, ktoré úzko súvisia aj s vekom porastov.
Hodnoty dominancie druhov určovali sukcesný trend makromycétov od najmladších porastov po najstaršie porasty na jednotlivých TVP počas celej doby výskumu. Na TVP A a B boli stálymi dominantami druhy Hygrophorus pustulatus (Pers.) Fr. a Lycoperdon umbrinum Pers., na TVP D sú to druhy Laccaria laccata agg. a Cortinarius cinnamomeus (L.) Fr. V poraste TVP C sa ku konci doby výskumu začali ako dominantné makromycéty uplatňovať najmä druhy rodu Mycena, za účasti stálych dominantov Gymnopus perforans (Hoffm.) Antonín & Noordel., Clitocybe metachroa (Fr.) P. Kumm. alebo Lycoperdon umbrinum. K týmto druhom môžeme priradiť aj ďalšie druhy, ktoré sa v procese sukcesie zaradili do skupiny dominantných makromycétov. Na TVP D sú to druhy Thelephora terrestris Ehrh., Amanita muscaria (L.) Lam. a druhy rodu Mycena. Na TVP C druhy Amanita muscaria, Heyderia abietis (Fr.) Link a Mycena pura (Pers.) P. Kumm. V prípade TVP A a B možno uviesť druhy Gymnopus perforans, Clitocybe metachroa, Paralepista flaccida (Sowerby) Vizzini a Laccaria laccata agg. Do veľkej miery to korešponduje s výsledkami Gápera (Gáper 1992), ktorý v súvislosti s vekom porastu zistil nasledovné sukcesné tendencie: a) druhové spektrum narastá - najmä v rodoch Amanita, Clitocybe, Collybia a Cortinarius, b) druhové spektrum najprv rastie, potom klesá - najmä v rodoch Hebeloma a Marasmius, c) druhové spektrum sa s vekom porastu nemení - najmä v rodoch Chalciporus a Laccaria. Tu treba pripomenúť, že rod Hebeloma sa evidentne najviac vyskytoval na TVP C a iba v malej abundancii na TVP D.
Za celú dobu výskumu (1993 až 2003) sme najvyššie hodnoty produkcie biomasy plodníc zaznamenali u druhov Amanita muscaria (1572,2 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc), Lactarius deterrimus Gröger (389,6), Paralepista flaccida (316,4), Lycoperdon umbrinum (305,5), Mycena alcalina agg. (303,2) a Hypholoma fasciculare (Huds.) P. Kumm. (241,7). Najvyššie hodnoty produkcie boli zaznamenané na TVP C (3418,46 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc) a najmenej na TVP B (136,16 kg.ha-1). Je to dané najmä tým, že TVP C predstavovala kompaktný mladý smrekový porast, kde pravidelne a vo veľkej abundancii fruktifikovalo mnoho najmä ektomykoríznych druhov makromycétov, pričom na TVP B boli abundančné a následne aj produkčné hodnoty plodníc všetkých druhov makromycétov veľmi nízke vďaka snehovej a veternej kalamite, ktorá TVP B prakticky zlikvidovala. Nižšie hodnoty produkcie sme z tohto dôvodu zistili aj na TVP A.

Perspektívy ďalšieho výskumu

Monitoring mykocenóz v rôznovekých smrekových porastoch na VDO Vrch Dobroč bude naisto pokračovať aj počas rokov 2016 až 2019 v rámci doktorandského štúdia a napĺňania cieľov vedeckého projektu VEGA. V máji 2016 boli v rôznovekých smrekových porastoch založené série nových mykologických TVP (A1, A2, A3 – plochy v 15 až 20-ročných porastoch, B1, B2, B3 – plochy v 25 až 30-ročných porastoch a C1, C2, C3 – plochy v 45 až 50-ročných porastoch).
Na uvedených nových TVP sa pre najbližšie obdobie v rámci výskumu plánuje pokračovať v hodnotení dynamiky druhovej diverzity makromycétov a vybraných mykocenologických faktorov (abundancia a distribúcia plodníc, dominancia a sukcesia druhov, ekotrofia, produkcia biomasy plodníc). Zároveň sa bude venovať väčšia pozornosť hodnoteniu abiotických faktorov skúmaného prostredia (merania pôdnej vlhkosti, pH, stanovenie štruktúry a zrnitosti pôdy, obsahu biogénnych prvkov, pomeru C/N, množstvo humusu, atď.). Získaná charakteristika pedobiologických a pedochemických pomerov obohatí faktografiu abiotických a biotických pomerov výskumných plôch.
Plánuje sa zhodnotiť zdravotný stav smrekových porastov (žltnutie a defoliácia asimilačných orgánov metodikou ICP – Forest) ako aj úroveň fytopatologického ataku porastov (abio – a biotické poškodenia kmeňov smrekov na výskumných plochách). V rámci autekologických pozorovaní sa plánuje výskum fylogenetickej príbuznosti a taxonomickej validity vybraných rodov a druhov makromycétov pomocou molekulárno-genetických metód, t.j. sekvenčnou analýzou klonov nr DNA (napr. rodov Armillaria s.l., Heterobasidion s.l., Laccaria s.l. a Scutellinia s.l.).
Na základe predchádzajúceho výskumu z rokov 1989 až 2003 môžeme do určitej miery formulovať pracovné hypotézy, ktorých overenie bude náplňou budúceho výskumu mykoflóry na predmetnom území. Môžeme predpokladať zvýšenie druhovej diverzity a dominancie saprotrofných makromycétov od vekovo najmladších porastov k najstarším smrekovým porastom na jednotlivých TVP. Predpokladáme nárast produkcie biomasy plodníc makromycétov od vekovo najmladších porastov k najstarším smrekovým porastom na jednotlivých TVP, ako aj zvýšenie druhovej diverzity a dominancie lignikolných (parazitických a saprotrofných) makromycétov od vekovo najmladších porastov k najstarším smrekovým porastom. Nakoniec môžeme predpokladať aj pokles druhovej diverzity a dominancie ektomykoríznych makromycétov od vekovo najmladších porastov po vekovo najstaršie porasty na jednotlivých TVP.
[Príspevok je súčasťou grantovej úlohy VEGA č. 1/0362/13.]

Mykologické práce týkajúce sa lokality Vrch Dobroč:
GÁPER, J. 1992a: Fruktifikácia bazídiových húb smreka na bývalých nelesných pôdach. In: Vliv měnících se podmínek prostředí na produkci lesních dřevin. Sborník, ÚSEB ČSAV Brno, Bílý Kříž, s. 35-38.
GÁPER, J. 1992b: Changes in occurrence of mycorrhizal fungi during spruce forest stand development. In: Forest – Wood – Ecology, Proceedings, TU Zvolen, p. 145-150.
GÁPER, J. 1992c: Ekologická charakteristika mykoríznych húb smreka Picea abies (L.) Karst. In: Ekologický a ekofyziologický výskum v lesných ekosystémoch. Zborník, LVÚ Zvolen, s. 164-169.
GÁPER, J. 1993: Monitorovanie výskytu húb na výskumných plochách na lokalite Vrch Dobroč. Spravodajca slovenských mykológov, 1, 1: 16-17.
GÁPER, J. 1994: Temporal dynamics of macrofungi during Norway spruce stand development. Acta Facultatis Ecologiae, Zvolen, 1: 99-108.
GÁPER, J. 2005: Zastúpenie symbiotických a saprofytických makromycét v kultúrnych smrečinách. In: Reiprecht, L., Hlaváč, P., Tiralová, Z. (eds.): Drevoznehodnocujúce huby 2005, Zborník zo sympózia, TU Zvolen, s. 9-12.
GÁPER, J., LIZOŇ, P. 1991: Ecological adaptations of ectomycorrhizal fungi on Picea abies in non-forest land. In: International Symbiosis Congress, Program and Abstracts, November 17–22, Jerusalem, Israel, p. 58.
GÁPER, J., LIZOŇ, P. 1993: Succession of sheathing mycorrhizal fungi in stands of Picea abies in former agricultural land. In: Structure and function of roots, 4th International Symposium, June 20 – 26, 1993, Stará Lesná, Book of Abstracts. Institute of Botany SAS Bratislava, p. 37.
GÁPER, J., LIZOŇ, P. 1994: Ectomycorrhizal colonization of Norway spruce plantations. In: 5th International Mycological Congress, Abstracts, August 14 – 21, 1994, Vancouver, British Columbia, Canada, p. 128.
GÁPER, J., LIZOŇ, P. 1995: Sporocarp succession of mycorrhizal fungi in Norway spruce plantations in formely agricultural land. In: Baluška, F. et al. (eds.): Structure and function of roots. Kluwer Academic Publisher, Dordrecht, Boston, London, Netherlands, p. 349-352.
GÁPER J., LIZOŇ P. 1997: Colonisation of Norway spruce plantations by ectomycorrhizal macrofungi. Ekológia (Bratislava), 16: 337-344.
GÁPER, J., MIHÁL, I. 2008: Ektomykorízny potenciál a hniloby v kultúrnych smrečinách. Acta Facultatis Ecologiae (Zvolen), 18: 21-25.
GÁPER J., MOLNÁROVÁ K. 2000: K priestorovej distribúcii vybraných nesymbiotických makromycétov v kultúrnych smrečinách. Acta Facultatis Ecologiae (Zvolen), 7: 161-166.
GÁPER J., ŠURJANSKÁ M. 2000: Priestorová distribúcia mykoríznych makromycétov vo vybraných smrekových porastoch. In: Hlaváč L., Reinprecht L., Gáper J. (eds.): Drevoznehodnocujúce huby 2000. Zborník, TU Zvolen, s. 35-41.
GÁPER, J., REPÁČ, I., HLÁSNY, T., GÁPEROVÁ, S., KRÁTKA, E. 2004: Príspevok k poznaniu adaptácie a šírenia húb v kultúrnych smrečinách vo vzťahu k ich statickej stabilite. In: Turisová, I., Prokešová, R., (eds.): Ekologická diverzita Zvolenskej kotliny. Zborník, LVÚ Zvolen, s. 55-59.
KOCÚROVÁ, S. 1996: Kolonizácia smrekových porastov symbiotickými hubami na bývalých poľnohospodárskych plochách. (Seminárna práca), FEE TU Zvolen, 31 s.
KOCÚROVÁ, S. 1997a: Sukcesia symbiotických húb v smrekových monokulturách na bývalých nelesných pôdach. (Diplomová práca), FEE TU Zvolen, 41 s.
KOCÚROVÁ, S. 1997b: Porovnanie výskytu plodníc ektomykoríznych húb s Picea abies na trvalých výskumných plochách a mimo nich vo VDO Kriváň. Spravodajca slovenských mykológov, 5, 15: 20-22.
KUNCA, A. 1996: Porovnanie výskytu nemykoríznych druhov húb na TVP a mimo TVP na lokalite Vrch Dobroč za obdobie 1989-1996. Spravodajca slovenských mykológov, 4, 14: 23-27.
KUNCA, A. 1997a: Posúdenie reprezentatívnosti vybraných TVP na lokalite Vrch Dobroč podľa saprofytických húb. Spravodajca slovenských mykológov, 5, 16: 25-26.
KUNCA, A. 1997b: Sukcesia saprofytických a parazitických húb v smrekových monokulturách na bývalých nelesných pôdach. (Diplomová práca), FEE TU Zvolen, 33 s.
LIZOŇ, P. 1989: Výskum húb na trvalých výskumných plochách. Materiál 1 (Manuscript). Depon. in Prírodovedné múzeum SNM Bratislava, 2 s.
LIZOŇ, P. 1991: Výsledky sledovania makromycétov na jednotlivých TVP v období 1989-1991 v porastoch VDO Kriváň. (Manuscript), Depon. in ÚEL SAV Zvolen, 13 s.
LIZOŇ, P., GÁPER, J. 1992: Výskum húb na trvalých výskumných plochách. (Manuscript), Depon. in SNM-Prírodovedné muzeum Bratislava a ÚEL SAV Zvolen, 28 s.
MIHÁL, I. 1994: Nález masliaka kopcového (Suillus fluryi Huijsman) v smrečine na lokalite Vrch Dobroč. Spravodajca slovenských mykológov, 2, 6:16.
MIHÁL, I. 1995a: Niekoľko hrdzí (Uredinales) zo stredného Slovenska. Spravodajca slovenských mykológov, 3, 10:24.
MIHÁL, I. 1995b: Zoznam makromycétov zistených na lokalite Vrch Dobroč v rokoch 1992 a 1993. Spravodajca slovenských mykológov, 3, 10:26-27.
MIHÁL, I. 1995c: Sukcesné a produkčné pomery makromycétov smrekových monokultúr na bývalých nelesných pôdach. (Kandidátska dizertačná práca), ÚEL SAV Zvolen, 123 s.
MIHÁL, I. 1996: Zoznam makromycétov zistených na lokalite Vrch Dobroč v roku 1994. Spravodajca slovenských mykológov, 4, 12:22-23.
MIHÁL, I. 1997: Zoznam makromycétov zistených na lokalite Vrch Dobroč (TVP E a F - jeseň 1994, 1996, 1997). Spravodajca slovenských mykológov, 5, 18:23-24.
MIHÁL, I. 1998a: Production of fruiting bodies of saprophytic fungi in spruce monocultures planted on former arable land. Ekológia (Bratislava), 17, 2:152-161.
MIHÁL, I. 1998b: Ektomykorízne a saprofytické makromycéty v rôzne obhospodarovaných smrekových monokultúrach. In: Pavlík, M. (ed.): Mykoflóra pod vplyvom zmien životného prostredia. LF TU Zvolen, s. 67-72.
MIHÁL, I. 1998c: Zoznam nových druhov makromycétov z lokality Vrch Dobroč zistených na TVP A,B,C,D v rokoch 1996 a 1997. Spravodajca slovenských mykológov, 6, 19:24-25.
MIHÁL, I. 1998d: Niekoľko nálezov druhov rodu Nectria (Fr.) Fr. Spravodajca slovenských mykológov, 6, 21-22:49-50.
MIHÁL, I. 1999a: Production of fruiting bodies of ectomycorrhizal fungi in spruce monocultures planted on former arable land. Ekológia (Bratislava), 18, 2:125-133.
MIHÁL, I. 1999b: K výskytu niektorých zaujímavých húb (Ascomycetes). Spravodajca slovenských mykológov, 7, 23: 26-27.
MIHÁL, I. 2002a: Production of epigeic sporocarps of ectomycorrhitic fungi in differently aged Norway spruce monocultures. Ekológia (Bratislava), 21, 2: 129-136.
MIHÁL, I. 2002b: A contribution to distribution and ecology of fungi of the genus Nectria in Slovakia. Ekológia (Bratislava), 21, Suppl. 2/2002: 62-70.
MIHÁL, I. 2005a: Druhová diverzita drevokazných húb v podmienkach kultúrnych smrečín rôzneho veku. In: Drevoznehodnocujúce huby 2005. Zborník, TU Zvolen, s. 13-16.
MIHÁL, I. 2005b: Biomass dynamics of epigeic sporocarps of saprophytic fungi in a spruce monoculture. Ekológia (Bratislava), 24, 1:57-65.
MIHÁL, I. 2005c: Macrofungi succession in differently aged Norway spruce monocultures. Folia oecologica, 32, 2: 103-109.
MIHÁL, I. 2011: Occurrence of fungi of the genus Nectria s.l. (Ascomycota, Hypocreales, Bionectriaceae, Nectriaceae) in Slovakia. Folia oecologica, 38, 1: 80-88.
RENDLOVÁ, J., GÁPER, J. 2007: Príspevok k poznaniu šírenia hnilôb v smrekových monokultúrach na lokalite Vrch Dobroč. In: Ekológia a environmentalistika, Zborník z konferencie, TU Zvolen, s. 184-193.
ŠKUBLA, P. 2003: Mycoflora Slovaca. Copy of the number 19, Mycelium Edition, Bratislava, 1103 s.

Práce týkajúce sa lesníckych štúdií a monitoringu abiotických faktorov na lokalite Vrch Dobroč:
HELM, P., KAMENSKÝ, M. 1986: Výskumný a prevádzkový program vo Výskumnom a demonstračnom objekte Kriváň (lokalita Vrch Dobroč). In: Súčasný stav a perspektívy racionalizácie prác v pestovnej činnosti v lesnom hospodárstve. VŠLD Zvolen, s. 68-78.
CHLEPKO, V. 1993: Rast odrezkovancov smreka z imisnej oblasti Slovenských Beskýd na testovacích plochách. In: Kamenský, M. (ed.): Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmienkach v Slovenskej republike. Zborník prác z jubilejnej konferencie, 2. sekcia, Ekológia, pestovanie lesa a lesná technika, LVÚ Zvolen, s. 22-28.
KAMENSKÝ, M. 1986: Výskumný a demonštračný objekt Kriváň (lokalita Vrch Dobroč). Bull. VÚLH, 18: 17-26.
KAMENSKÝ, M. 1993: Dôležitosť výchovy smrekových porastov v oblastiach s počiatočným vplyvom imisií. In: Kamenský, M. (ed.): Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmienkach v Slovenskej republike. Zborník prác z jubilejnej konferencie, 2. sekcia, Ekológia, pestovanie lesa a lesná technika, LVÚ Zvolen, s. 84-92.
KORPEĽ, Š., SANIGA, M. 1995: Vplyv rozdielneho počtu sadeníc a ich sponu na rast a formovanie smrekových porastov. Vedecké štúdie, TU Zvolen, 38 s.
KORPEĽ, Š., SKLENÁR, P. 1993: Efekt selektívnych a schematických výchovných zásahov na produkciu a stabilitu smrekových porastov. In: Kamenský, M. (ed.): Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmienkach v Slovenskej republike. Zborník prác z jubilejnej konferencie, 2. sekcia, Ekológia, pestovanie lesa a lesná technika, LVÚ Zvolen, s. 123-127.
STACHERA, J., LALKOVIČ, M. 2000: Forest as a basic stabilizing element of the landscape does not influence only the run off from the watershed, but also the quality of effluent water. Lesn. Čas. – Forestry Journal, 46: 187–201.
ŠIMKOVIČ, G., ŠTEFANČÍK, I. 1990: Výchova ihličnatých porastov na vydelimitovaných pôdach Výskumného a demonštračného objektu Kriváň (Vrch Dobroč). /Manuscript/, Depon. in LVÚ Zvolen, 11 s.
ŠTEFANČÍK, I. 2009: Beech stand development established on the former agricultural land. Lesn. Čas. – Forestry Journal, 55: 165-180.
ŠTEFANČÍK, I., KAMENSKÝ, M. 2009: Vývoj zalesňování nelesních půd na Slovensku. s. 209-546. In: Vacek, S. a kol. (eds.): Zakládání a stabilizace lesních porostů na bývalých zemědělských a degradovaných půdách. Kostelec nad Černými lesy, Lesnická práce, 784 s.
ŠTRBA, S. 1990: Koncentrácia sulfátov v zrážkových a povrchových vodách lokality VDO Vrch Dobroč. Lesnictví, 26: 329-339.
ŠTRBA, S. 1993: Prísun a odnos vybraných chemických prvkov v ekosystéme lokality VDO Vrch Dobroč. In: Kamenský, M. (ed.): Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmienkach v Slovenskej republike. Zborník prác z jubilejnej konferencie, 2. sekcia, Ekológia, pestovanie lesa a lesná technika, LVÚ Zvolen, s. 280-287.
TUČEKOVÁ, A. 2007: Zhodnotenie zalesňovania spustnutých, bielych, nelesných plôch a extrémnych kalamitných holín s ohľadom na klimatické zmeny. In: Obnova lesního prostředí při zalesňování nelesních a degradovaných půd. Zborník z konference, Kostelec nad Černými lesy, 10 s.
VALTÝNI, J. 1993: Vplyv zalesnenia malého povodia na koncentráciu biogénnych prvkov N, P v odtekajúcej vode. In: Kamenský, M. (ed.): Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmienkach v Slovenskej republike. Zborník prác z jubilejnej konferencie, 2. sekcia, Ekológia, pestovanie lesa a lesná technika, LVÚ Zvolen, s. 322-325.
VALTÝNI, J., ŠTRBA, S. 1993: Chemizmus vody odtekajúcej z malého zalesneného a bezlesého povodia. Lesnictví - Forestry, 39: 28-36.

Adresy autorov:
Ivan Mihál, Ústav ekológie lesa SAV, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, e-mail: mihal@savzv.sk, Eva Luptáková, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene, T.G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen, e-mail: luptakova@savzv.sk, Ján Gáper, Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, T.G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen, SR, et Katedra biologie a ekologie, Přírodovědecká fakulta Ostravské univerzity v Ostravě, Chittussiho, 10, 710 00 Ostrava, ČR, e-mail: jan.gaper@osu.cz




},
keywords = {},
pubstate = {published},
tppubtype = {article}
}